Riešenie nerovnosti nevyžaduje len správny zákon, alebo reformu, ale taktiež veľkú dávku trpezlivosti a slušnú porciu časového priestoru. V Slovenskom prostredí sa tiež stretávame s požiadavkou na riešenie nerovnosti a to zo strany občanov. V našom prostredí hovoríme predovšetkým o príjmovej nerovnosti. Verím, že na vyššie uvedených faktoch by sa zhodla väčšina odbornej a laickej verejnosti.
Čo je však otázne? Veľa pravicovo orientovaných analytikov sa pod rúškom nezávislosti snaží ospevovať kroky pravicových vlád SDKÚ, ktoré podľa nich mali viesť k znižovaniu príjmových nerovností. Medzi správne kroky zvyknú zaraďovať rovnú daň, zavedenú jednou z vlád SDKÚ. Táto daň bola Ivanom Miklošom prezentovaná ako najspravodlivejšia daň na svete, ktorá nám všetkým prináša len a len pozitívne veci. Skúsenosť a aj logické myslenie však dokazuje, že opak je pravdou. Jednak preto, že ukazovatele nerovnosti ako Giniho koeficient, alebo Lorenzova krivka, vypovedajú skôr v prospech progresívnej dane zavedenej ľavicovým Smerom-SD, a taktiež preto, že historicky je znižovanie nerovnosti typické skôr pre vlády sociálno-demokratické, ako pre vlády pravicovejšieho charakteru.
Kroky od pravicových vlád, ako napríklad masová privatizácia, alebo zvýšenie DPH, určite neznížili nerovnosť na Slovensku, práve naopak. Taktiež určite nepomohlo to, že sa pravicové vlády sústredili predovšetkým na navyšovanie výhod plynúcich pre vyššiu strednú a najvyššiu príjmovú skupinu a totálne zanedbávali najnižšie príjmové skupiny, študentov a dôchodcov. Ak toto nazývajú znižovaním nerovnosti, tak asi žijeme v odlišných svetoch.
K znižovaniu nerovnosti naopak prispievajú napríklad opatrenia ako progresívna daň a podpora tých najslabších tak, aby sme v budúcnosti skresali ich počet na minimum. Tieto kroky vidím skôr zo strany sociálno demokratickej vlády Smeru-SD. Dôležitú úlohu taktiež zohráva úspešná konsolidácia verejných financií, naštartovaná výmenou vlády v roku 2012. Aj vďaka tejto konsolidácii mohli byť presadené balíčky pre ľudí, ktoré jednoznačne prispievajú k znižovaniu nerovnosti na Slovensku.
Záverom treba zdôrazniť, že kroky Dzurindových vlád neviedli k takým pozitívnym efektom, ako sa snažili vtedajší predstavitelia vlády prezentovať. Na riešenie nerovnosti treba stabilnú vládu, zdravé verejné financie a určitú dávku sociálneho a solidárneho myslenia – tieto vlastnosti pravicovým vládam vždy chýbali a momentálny počet opozičných strán v kombinácii s ich zmýšľaním naznačuje, že by to nebolo inak ani po ich prípadnom zvolení v marci 2016.