Doping je podľa mojej mienky záležitosť, ktorá musí byť v prípade prehreškov riešená individuálnym trestom, alebo napomenutím. V opačnom prípade podkopáva každé kolektívne potrestanie myšlienku fair-play. Pozrime sa do histórie : dokonca aj jednotlivé grécke mestá dokázali v dávnej minulosti pri príležitosti OH ukludniť svoje vášne, skloniť hlavy a uzavrieť prímerie, aby toto jedinečné športové podujatie netrpelo ich vojnami.
V súčasnosti síce medzi USA a Ruskom žiadna otvorená vojna nie je, ale niektoré náznaky hybridnej by sme tam našli. Tieto dve krajiny si za posledných pár mesiacov vytvorili azda najchladnejší vzťah od konca studenej vojny.
Rozdiely medzi týmito krajinami sú však patrné. USA momentálne trestá cez rôzne organizácie, v ktorých má vplyv. Rusko je masovo očierňované nie len rôznymi športovými výbormi a súdmi, ale aj mainstream médiami, ktoré sa celkom úspešne snažia vsunúť nám myšlienku, že zlí ruskí športovci dostali kolektívny trest oprávnene. Každý, kto niekedy aktívne športoval - zažil výhry, prehry, úspechy a pády - vie, že takýto trest je v športe nemysliteľný a že je to len čisto politické rozhodnutie.
V momente, keď zakázali účasť atlétom, to bola veľká hanba. Avšak deň, kedy bola zakázaná účasť komplet všetkým paralympionikom, by sme si mali zapamätať ako deň, kedy paralympijská idea stratila svoj význam - minimálne počas týchto dní. Ak sa na podujatí, ktoré okrem iného hlása aj to, že byť iný neznamená nemôcť športovať, zakáže účasť športovcom konkrétnej národnosti, tak absolútne stráca svoj význam.
Skúsme sa teda zamyslieť nad dvomi slovami : šport a politika. Snaď ich už naša mladá generácia bude vedieť odlíšiť viac, ako naši rodičia. Inak sa budú tvorcovia olympijských myšlienok isto obracať v hrobe.