Prvou z nich je mierumilovná povaha rozdelenia Československa, ktorá bola hlavným základom budovania bratských vzťahov po rozdelení. Už od rozdelenia žije veľa Slovákov v Čechách a mnoho Čechov na Slovensku. Fakticky si navzájom dopĺňame a prepájame trhy, najmä ten pracovný. Zlé vzťahy medzi Českom a Slovenskom sú dnes pre mňa aj pri pomyslení na tieto ekonomické aspekty takmer nepredstaviteľné. Oba štáty od začiatku vedia, že spolupráca a vzájomná tolerancia je v dnešnej dobe v oblasti strednej Európy veľmi dôležitá.
Ak sa presunieme do aktuálnej situácie, tak zisťujeme, že blízku spoluprácu v neposlednom rade určuje aj veľmi podobný postoj k viacerým podstatným zahraničným otázkam a s tým spojené časté spoločné rokovanie a to v rámci V4, ale aj vo dvojici. V poslednej dobe sa spomedzi zahranično-politických otázok skloňuje najmä problematika migračnej krízy a s ňou spojených povinných kvót, ktoré presadzujú niektoré členské štáty EÚ. Slovensku a Česku sa nie len že podarilo zjednotiť svoj postoj, ale ho následne aj presadiť v rámci celej V4, ktorej členovia majú v prípade spoločného postupu na summitoch EÚ naozaj výrazné slovo. Myslím si, že aj vďaka spoločnému postupu V4 sa celkový pohľad na problém kvót v rámci EÚ zmenil.
Tretím podstatným faktom je ochota premiérov na pravidelnej báze organizovať spoločné rokovanie vlád. Na týchto rokovaniach je hlavným cieľom predovšetkým vzájomný audit plnenia cieľov, ktoré sa týkajú našich vzájomných vzťahov a to nie len na úrovni premiérov, ale aj na rezortnej úrovni. Krajiny si takto môžu vysvetliť rôzne úskalia bez zbytočných emócií. Na týchto stretnutiach naviac môžu vznikať nové nápady, ako obohatiť vzájomnú spoluprácu, čo je z hľadiska vzťahu s Českom významný moment.
Dúfam teda, že trend vytvárania dobrých vzťahov v strednej Európe bude pokračovať aj naďalej a že nepôjde len o spoluprácu na vládnej úrovni, ale sa posmelia aj rôzni tematicky podobne orientovaní nevládny činitelia z oboch krajín.